Základnou živinou vo výžive viniča je dusík, ak je ho málo, vinič trpí jeho nedostatkom, klesá úroda, aj kvalita hrozna, prehnojovanie dusíkom brzdí príjem ostatných živín, vinič je náchylnejší na hubové ochorenia a vegetácia sa predlžuje. Dusík je u rastlín základná stavebná látka, v rastlinnom organizme sa zúčastňuje na tvorbe nespočetného množstva zlúčenín. Vo veľkej miere vplýva na rýchlosť rastu viniča, ak je obsah dusíka vyrovnaný v pomere k ostatným živinám, priaznivo pôsobí na plodnosť viniča. Nedostatok dusíka sa prejavuje svetlozelenožltým sfarbením listových čepelí, listy aj strapce sú bledé, pričom stopky listov i strapina sa zafarbuje do červena. Rast viniča je pomalý, asimilácia nízka, čo negatívne vplýva aj na cukornatosť hrozna. Ani prílišné hnojenie dusíkom neprináša úspechy, skôr naopak, podieľa sa na znížení množstva a kvality úrody. Nadbytok sa prejaví zjemnením pletív na celej rastline, dochádza k intenzívnemu, až bujnému rastu letorastov a koreňov. Zvyšuje sa náchylnosť k napadnutiu hubovými chorobami a znižuje sa odolnosť voči suchu vo vegetatívnom a vymŕzaniu v zimnom období. Vplyvom nadbytku dusíka dochádza aj k hnitiu strapiny a bobulí.
Pri výžive rastlín, nielen u viniča platí, že príjem živín z pôdy sa podmieňuje navzájom. To znamená, že ak máme v pôde prebytok jednej živiny, potláča príjem ostatných živín a naopak. U viniča najviac ovplyvňuje výšku i kvalitu úrody správny pomer dusíka a draslíka. Optimálny pomer dusíka a draslíka v listoch viniča je 1,9 - 2,4. Dôležité je aj množstvo fosforu, dusík podporuje príjem fosforu, len ak sa aplikuje v malých dávkach. Vysoké dávky dusíka príjem fosforu brzdia. Toto sa dá využiť ak sme vinič fosforom prehnojili. Naopak, ak máme v pôde vysokú hladinu draslíka, je podporovaný príjem dusíka. Pri nízkej hladine draslíka jeho príjem brzdí vyššiu dávku duíkatých hnojív v pôde a súčasne sa málo využívajú amoniakálne hnojivá. Ak použijeme na hnojenie vyššiu dávku síranu draselného, na hnojenie dusíkom je lepšie použiť dusíkaté hnojivo na báze amónnej soli. K draselným soliam aplikujeme hnojivo vo forme dusičnanovej. Amoniakálna forma dusíkatého hnoviva brzdí príjem horčíka, ktorý je pre vinič ťažko prijateľný na piesčitých pôdach. Vtedy použijeme hnojivo vo forme liadku. Príjem dusíka závisí nielen od veľkosti úrody, ale aj od veľkosti viničných krov. Rozdielne množstvo živín prijíma podpník v porovnaní s naštepenými odrodami. Dusík je najviac prijímaný a potrebný pred pučaním vinice a na začiatku rastu letorastov.
Schéma (galati.sk) ukazuje potrebu dusíka viničom v jednotlivých fenofázach a možnosť prispôsobiť optimálne krytie dusíkom v priebehu vegetačného obdobia. Zo schémy vidieť, že dusík treba aplikovať v odôvodnených prípadoch začiatkom mája. Aplikácia v inom období môže viac škodiť ako prospieť.
Množstvo hnojiva potrebného na vyhnojenie 1 ha vinice závisí od viacerých faktorov. Z nich sú najdôležitejšie ročné obdobie, druh pôdy, ale aj samotná odroda hrozna. Na hlinitých pôdach môžeme močovinu spolu s ostatnými hnojivami použiť už na jeseň, alebo v priebehu zimy. Podmienkou je, aby sme močovinu naplikovali na pôdach, na ktorých by pri topeníá snehu dochádzalo k jej vyplavovaniu. Na týchto pôdach môžeme použiť síran amónny, ktorý vo vinici rozhadzujeme na jar. Obe formy dusíkatého hnojiva sa na pôdach, ktoré dobre viažu vodu, môžu použiť v celej dávke naraz. Ak na vyhnojenie vinice používale liadok amónny s vápencom, dávku hnojiva delíme na dve časti. Na čažkých pôdach aplikujeme dve tretiny dávky na jar a tretinu po odkvete. Na ľahných pôdach dáme polovicu dávky na jar a druhú po odkvete.
S dusíkom musíme narábať opatrne. Nie každá odroda potrebuje na svoj rast a vývoj rovnaké množstvo. Veľmi opatrne hnojíme odrodu Neuburské, Sauvignon, Tramín, alebo Veltlínske červené skoré. Tieto odrody sa vyznačujú bujným rastom a dusík v porovnaní s inými odrodami vedia lepšie využiť. Pri nízkej potrebe dávkujeme na jar 30 kg dusíka na 1 ha, pri strednej potrebe 60 kg na 1 ha a pri vysokej 90 kg na 1 ha. Druhá dávka hnojiva sa aplikuje v období kvitnutia tak, aby sa účinok hnojenia prejavil pri nasadení strapcov. Zvyčajne sa odporúča paušálna dávka 20 kg dusíka na 1 ha, najčastejšie vo forme rýchlo pôsobiaceho liadku vápenatého. Na kvalitu vína pôsobí dusík pozitívne, zyvšuje sa extraktívnosť a plnosť vína, stúpa výťažnosť muštov. Rizikom je, že sa zvyšuje aj obsah bielkovín, čím vzniká predpoklad na vytváranie zákalov.
Spracované na základe informácií z týždenníka Farmár 30/2009 a galati.sk